Tento príspevok je tiež k dispozícii v:
Údolie Triglavských jazier – Triglavský národný park
Údolie Triglavských jazier - Triglavský národný park
100 rokov od prvého poistenia Údolia Triglavských jazier: prírodná krása, ktorá sa stále mení
1. júla si pripomíname 100. výročie podpísania Zmluvy o ochrane údolia Triglavských jazier.
Tým sme získali prvý chránený prírodný park v Slovinsku, ktorý je zároveň predchodcom dnešného Triglavského národného parku.
Údolie Triglavských jazier - Triglavský národný park
Keď sa začiatkom minulého storočia začala v Európe objavovať myšlienka národných parkov, uvažovalo sa o nej aj u nás.
Mohlo by sa stať, že prvý národný park v Európe by sme mohli mať práve v Slovinsku.
Ale to bolo ešte pred takmer štvrťstoročím, 100.
Chránená oblasť Údolie Triglavských jazier je chránená po prvýkrát.
Prví návštevníci Údolia Triglavských jazier
Prvé zmienky o Doline Triglavských jazier pochádzajú z druhej polovice 18. storočia.
ktoré napísal francúzsky prírodovedec Balthasar Hacquet.
Hacquet pracoval ako lekár v ortuťovej bani v Idriji a veľa skúmal aj Slovinsko.
Svoje stretnutie s údolím, do ktorého vystúpil nad Komarčou, emotívne opísal v Oryctographia Carniolica (1778-1789), prvá “fyzická geografia” Kranjska:“Po šiestich hodinách chôdze som na vrchole alpského pohoria prišiel do holého skalnatého údolia, aké som v živote nevidel. Vtedy som si želal, aby som mal so sebou básnika, ktorý by dokázal čo najchmúrnejšie opísať prvé dni prevratu sveta, ako to urobil Klopstock vo svojom epose Mesiáš.” O údolí, ktoré celé prešiel, napísal, že je to“šesť hodín chôdze, vinie sa od poludnia do polnoci a volá sa SA LAKE“.

Údolie Triglavských jazier.
Foto: Luka Zebec
V nasledujúcich rokoch navštívilo údolie mnoho prírodovedcov.
Baron Karl Zois, brat Žigeho Zoisa, dal v doline postaviť chatu na prieskum.
V roku 1795 navštívil obec v rámci prieskumnej výpravy aj vtedajší koprivnický farár a básnik. Valentín Vodník.
Cieľom expedície, ktorú zorganizoval Žiga Zois, bolo zhromaždiť dôkazy o pôvode hornín.
Grof Franz Hohenwart, spoluzakladateľ Krajinského múzea v Kranji, tiež člen expedície, pri pohľade na Dvojité jazero napísal, že “… vo všetkýchkranjských horách nemožno nájsť taký krásny a očarujúci pohľad”.
Vodník vraj na základe svojich dojmov z výpravy napísal báseň Vršac.
Po Vodnikovi je pomenovaný aj Vršac, 2194 metrov vysoký vyhliadkový vrch na severe údolia.

Valentin Vodnik: Vršac
V druhej polovici 19. storočia.
storočia, Údolie Triglavských jazier alebo Údolie Triglavských jazier.
Zajezerskú dolinu, ako sa vtedy nazývala, začali navštevovať aj “turisti”, ako sa v tom čase nazývali horali.
V tomto období vznikali aj horolezecké spolky a začali sa budovať horské základne.
Pri Dvojitom jazere bola postavená horská chata.
Vznikol horský chodník cez Komarču a značený chodník cez údolie a ďalej na Triglav.
Prvé nápady na poistenie – Údolie Triglavských jazier – Triglavský národný park
V roku 1903 vydali vtedajšie rakúske úrady príkaz na zber údajov o prírodných pamiatkach.
Úrad gubernia Gorenjskej župy na tento účel angažoval seizmológa a prírodovedca Albína Belára.
Belárov návrh zahŕňal aj Dolinu Triglavských jazier: ” …
The area is geotectonically remarkable, but no less so geologically and palaeontologically …
But it is well known to landscape painters, who can see the magnificent motifs at every turn in this wild nature park…
It should certainly be recommended that a protected area be established at the Seven Lakes, where all encroachment will be excluded, in order to save the last remnants of this exceptional high mountain primeval forest, the habitat of the ancient larch trees, for posterity…” V roku 1908 sa uskutočnil pokus o ochranu územia, ktorý však skomplikovali konflikty s pasúcimi sa spoločenstvami a chýbajúci právny základ.
Ďalším pokusom zabránila prvá svetová vojna.

Vyobrazenie údolia Triglavských jazier v diele Oryctographia Carniolica od Balatazara Hacqueta.
Foto: DLib
Ochranný park v údolí siedmich jazier
Údolie Triglavských jazier – Triglavský národný park
Po skončení vojny a vzniku Kráľovstva SHS, v roku 1920, na podnet prírodovedca Ferdinanda Seidla, vytvorila Sekcia ochrany prírody Muzeálnej spoločnosti Slovinska Pamätník s iniciatívou na založenie ochranných parkov.
Jeho súčasťou bol aj návrh na vytvorenie parku v “Údolí siedmich jazier pod Triglavom” v oblasti navrhovanej Belárom.
Z dôvodu nedostatočnej legislatívy a zdĺhavých formálnych postupov sa zriadenie niekoľko rokov neuskutočnilo.

Výňatok z pamätníka s podnetom na zriadenie ochranných parkov (1920).
V roku 1924 sa napokon stala chránenou oblasťou.
V apríli boli od úradov v Belehrade získané potrebné súhlasy na zriadenie chráneného parku.
1.
V júli 1924 bola podpísaná nájomná zmluva medzi Riaditeľstvom pre ochranu Sumatranských hôr, Slovinskou muzeálnou spoločnosťou, Oddelením pre ochranu prírody a Slovinským horolezeckým spolkom.
V zmluve sa vymedzil rozsah t.
i.
prírodného parku, náhradu príjmu za pasenie, vymedzenie práva na lov a využívanie a záväzky v oblasti ochrany prírody.
Doba prenájmu bola stanovená na 20 rokov a rozloha na 1400 hektárov.
Kópia nájomnej zmluvy o zriadení ochranného parku. Planinski vestnik, zv.
LXXXIV, číslo 8, 1984
Podrobná prezentácia parku bola uverejnená o rok neskôr v odbornom článku v časopise Geografiska vestnik a obsahovala prvú mapu chráneného územia.
Autor Mate Hafner o parku píše: “Vytvorením tohto alpského ochranného parku sme splnili svoju kultúrnu povinnosť, pretože len tak bude možné zachovať toto nádherné územie, ktoré je vo svojom celku, ako aj vo všetkých svojich živých a neživých častiach skutočnou prírodnou pamiatkou v celej svojej kráse a zaujímavosti pre našich potomkov.”
Alpský chránený park v údolí siedmich jazier.
Autor: Mate Hafner.
Mapa: Valter Bohinec.
Geografski vestnik, vol.
1, číslo 1, 1925
V roku 1926 slovinský botanik Franc Jesenko v denníku Jutro prvýkrát pomenoval park Triglavským národným parkom.
V úvode napísal: “Všetky väčšie z týchto menších krajín vyčlenili zo svojej krajiny hotové územia ako vhodné rezervácie, kde kvitne fauna a flóra bez akéhokoľvek kultúrneho vplyvu – kde všetko žije a rastie tak, ako to Boh dal, nedotknuté, neporušené, vo svojom prirodzenom vývoji a vo svojej prirodzenej kráse.”
Triglavský národný park zaradil po bok vtedajších svetových parkov a zasadzoval sa za jeho väčšiu ochranu, najmä za presadenie zákazu pastvy, ktorý sa napriek obmedzeniam v tom čase stále dodržiaval.
Triglavský národný park.
Autor: Mgr.
Dnevnik Jutro, roč.
7, číslo 122.
1926.
(Tretia strana článku bola vzhľadom na formát novín vystrihnutá a zlepená bez vplyvu na obsah).
Na jeseň 1940 pripravilo Ministerstvo ochrany prírody nový návrh Triglavského národného parku, ktorý by zahŕňal aj Komnu, pohorie Fužinara a časť Bohinjskej kotliny.
Druhá svetová vojna zabránila prerokovaniu návrhu a medzitým v roku 1944 vypršala platnosť nájomnej zmluvy.
Triglavský národný park “Údolie siedmich jazier”
Snahy o obnovu parku vo väčšom rozsahu sa začali krátko po druhej svetovej vojne.
Trvalo však takmer 15 rokov diskusií a návrhov rôznych inštitúcií, kým vtedajšia Rada pre kultúru a vzdelávanie vtedajšej Slovinskej ľudovej republiky vymenovala osobitnú komisiu, ktorá mala pripraviť príslušnú legislatívu a návrh na rozšírenie národného parku.
V roku 1961 Republikové zhromaždenie prijalo dekrét o vyhlásení Údolia siedmich jazier za národný park pod názvom Triglavský národný park.
Ten bol len o 600 hektárov väčší ako v období ochrany v rokoch 1924 – 1944.
V tom čase nebola vôľa park rozširovať.

Hranica Triglavského národného parku l.
1961 v porovnaní s Alpským ochranným parkom v r.
1924.
Zdroj: Triglavský národný park.
Autor: Angela Piskerníková, náčrt: Stane Peterlin.
1926.
Triglavský národný park
V nasledujúcich rokoch pokračovalo úsilie o rozšírenie oblasti.
Po mnohých diskusiách a koordinácii bola 27.
Zákon o Triglavskom národnom parku prijatý v máji 1981, ktorého výsledkom bolo rozsiahle rozšírenie chráneného územia, podobne ako v súčasnosti, o celkovú rozlohu 84 807 hektárov.
Vznikol tak najväčší národný park v Juhoslávii.
Znamenalo to koniec snáh, ktoré sa začali na začiatku 20. storočia.
Prvú fázu projektu inicioval Belar v 18. storočí, pokračoval Spomenicou (1920) a prvýkrát sa do praxe uviedol pred 100 rokmi, keď sa prvýkrát poistila dolina Triglavských jazier.
V priebehu rokov sa Triglavský národný park vyvinul v moderný národný park s mnohými medzinárodnými väzbami.
V roku 2004 mu bol udelený diplom Rady Európy za chránené územie s príkladným manažmentom.
V roku 2010 bola vykonaná reforma zákona.
Údolie Triglavských jazier je jedným z prvých chránených území v Triglavskom národnom parku a je najprísnejšie chránené.

Hranice chránenej oblasti v priebehu času.
Zdroj: Triglavský národný park
Ruský hrob v údolí Triglavských jazier
Počas prvej svetovej vojny sa v Doline odohrala udalosť, ktorú dodnes pripomína pamätník.
V roku 1916 hliadka rakúsko-uhorskej armády zajala na jednom z vrchov dvoch ruských vojnových zajatcov, ktorí utiekli počas výstavby cesty do Bogatína.
Vojnoví zajatci v tom čase pracovali vo veľmi zlých podmienkach.
Vojenské komando nariadilo zajatcov odviesť k dvojitému jazeru Triglavského jazera a zastreliť ich.
Po vojne sa z iniciatívy šéfredaktora novín Slovenský národ Rasťa Pustoslemšeka vyzbierali finančné prostriedky na pamätnú tabuľu, ktorá bola postavená v roku 1923.
V priebehu desaťročí bol pamätník značne poškodený zubom času.
V roku 2015 ho z vlastnej iniciatívy obnovil horský záchranár Marko Matajurc.
Foto: Illustrirani Slovenec, 1926 / Miha Mihelič, 2018
Literatúra
Údolie Triglavských jazier – Triglavský národný park “História úsilia o založenie Triglavského národného parku”.
Ochrana prírody, Angela Priskernik.
1962.
Planinski vestnik, roč.
LXXXIV, číslo 8, 1984.
“Zakladatelia Triglavského národného parku – ĽUDIA PRED SVOJOU ČASŤOU”, Verejný inštitút Triglavského národného parku.
2006.
“Údolie Triglavských jazier”.
Knižná zbierka Geografia Slovinska.
2015.
“Prví objavitelia slovinských hôr a prvé zdokumentované prístupy k nim”.
Historické noviny.
Peter Mikša.
2013.
“Ruský hrob pri Triglavských jazerách a s ním súvisiace udalosti, úvahy a pocity”.
Monografia CPA 7, Vojnoví zajatci cárskeho Ruska v prvej svetovej vojne na území Slovinska.
2018.
“Ako vznikol Triglavský národný park”, Bulletin slovinských terénnych biológov a milovníkov prírody.
2021.
Zdroj: rtvslo.si
Ubytovanie v horskej chate



Výlety a túry na mape
Vaša ďalšia destinácia v Slovinsku?
Horská chata Erjavčeva je otvorená počas celého roka. Rezervujte si pobyt a strávte čas v prírodnom raji Triglavského národného parku (UNESCO) neďaleko Kranjskej Gory na horskom priesmyku Vršič v srdci Triglavského národného parku.
Rezervujte si pobyt


Online obchod so suvenírmi
Podstavec
Kameň